Oleg Slepcoff je rodákom zo Svidníka. Svoje štúdium započal na svidníckom gymnáziu, po dvoch rokoch prestúpil študovať grafický dizajn do Košíc, pretože grafika ho fascinovala už odmalička. Inklinoval k výtvarným symbolom či značkám, mal rád typografiu a kaligrafiu.
Necítil sa však byť klasickým výtvarným umelcom – maliarom alebo sochárom, tam nebol doma, preto si vybral grafický dizajn. Svoju úlohu tu zohral aj pán učiteľ Imrich Makara, ktorému je nesmierne vďačný, pretože sa veľkou mierou pričinil o to, čomu sa Oleg Slepcoff venuje dnes – grafickému dizajnu. „Veľmi rád na neho spomínam,“ priznáva Oleg, ktorý v Prahe založil svoje vlastné štúdio SHADE Design by Slepcoff a dodáva:
„Študoval som v Košiciach kedysi ešte odbor propagačná grafika. Po vyštudovaní strednej školy som krátko pôsobil vo Svidníku, neskôr som sa rozhodol odísť do Bratislavy. Chvíľu som pracoval v reklamnej agentúre a dostal som sa na vysokú školu. Som grafický dizajnér a musím povedať, že táto práca mi dáva všetko. Som ten šťastlivec, ktorý pracuje a živí sa tým, čo ho baví. Moja práca je vlastne mojim koníčkom. Ďakujem každý deň Bohu za to, pretože viem, že takýchto ľudí na svete nie je veľa.
“Inšpirujú ho veľkomestá, ktoré zbožňuje. Má rád ich ruch, svetlá, výklady, reklamy, múzeá, galérie a všetko vizuálne. Kedysi to boli len knihy, tým tiež ostal verný, ale dnes v digitálnej ére, to sú internet a sociálne siete, kde je informácií a podnetov omnoho viac.
„Zdroje inšpirácie sa celý čas menia. Som rád, že som zažil obe doby - tú dnešnú aj tú pred nežnou revolúciou, lebo to človeka obohacuje. Vek offline I dnešnú dobu online. V mojom prípade je počiatkom práce stale ručná kresba, skicujem písmená, symboly a ručne hľadám ich tvary, až potom to prenášam do digitálnej podoby, do počítača. Tento prístup som si osvojil a ostal mu verný, a myslím, že to už inak ani nebude,“ prezradil. Inšpirácia je však podľa jeho slov všade. Tú Oleg Slepcoff čerpá aj doma v rodine, kde jeho zázemie vytvára manželka a dcéra, ktorá mu robí veľkú radosť svojou chuťou kresliť. Inšpiruje sa aj od iných obľúbených dizajnérov. Dá sa povedať, že je svojou prácou posadnutý.
„Profesionálna deformácia sa u mňa prejaví tak, že aj keď som napríklad na pošte a vypisujem podací lístok, tak vidím, že kolónky, ktoré sú dlhé majú byť krátke a opačne. V momente by som to chcel prerobiť a navrhnúť inak. Potom sa pristihnem pritom, že som tu vlastne len preto, aby som list poslal a nie preto, aby som tu niečo zlepšoval,“ smeje sa Oleg, ktorý už skoro 20 rokov pôsobí v Prahe. „Vždy keď to bolo možné, ešte pred pandémiou, lietali sme s manželkou na víkendy do nejakého európskeho veľkomesta. Navštíviť nejaké výstavy, pozrieť pamiatky alebo sa len tak poprechádzať a načerpať inšpiráciu a energiu. Prahu mám strašne rád, páčila sa mi ešte v dobe, keď to bolo naše spoločné hlavné mesto. Z času na čas sme sem chodievali s rodinou. Už vtedy som hovorieval, že by som tu chcel raz žiť, pritom som ešte ani netušil čo všetko sa stane,“ vrátil v myšlienkach do mladších čias a svoju životnú púť zo Svidníka až do Prahy, už s odstupom času, označil za nenáročnú, skôr zábavnú. Hovorí, že mal proste šťastie.
„Som rád za mnohé veci, pre ktoré som sa v živote rozhodol, že som sa nebál, dnes by som to možno nespravil. Rozhodol somsa zo dňa na deň, že odcestujem do Bratislavy a budem skúšať nájsť si tam prácu. Začal vek reklamných agentúr, v deväťdesiatych rokoch prišiel reklamný bum. Pamätám si, že som vtedy zobral telefónny zoznam, šiel som do telefónnej búdky a začal som obvolávať všetky reklamné agentúry. S tými, ktoré reagovali na moju ponuku, som si dohodol stretnutie a šiel som sa odprezentovať. Takto som dostal svoju prvú prácu,“ prezradil o svojich začiatkoch vo veľkomeste a pokračoval: „Vtedy som ešte vôbec netušil čo je to za agentúru. Až neskôr som sa dozvedel, že je to jedna z pobočiek veľkej celosvetovej siete známej agentúry Young & Rubicam, ktorá má viac než storočnú tradíciu Prijímali ma tam ako piateho zamestnanca, v tom čase v Bratislave práve len začínali. Som im za mnoho vecí vďačný, fakt to bola skvelá škola, skvelí ľudia. Behom dvoch rokov sme vyrástli na agentúru s asi 30 zamestnancami. Jeden vyhraný tender za druhým, ľudia pribúdali ako na bežiacom páse. Keď som spravil prijímačky na VŠVU v Bratislave, z agentúry som odišiel, čo mi samozrejme bolo troche ľúto. Bolo to veľmi zaujímavé, poučné a zábavné pôsobisko.“
Po škole následovala práce pre dalšie reklamné agentury, ako napr. MARK/BBDO Bratislava a po presťahovaní sa do Prahy BATES Saatchi & Saatchi a MARK/BBDO Praha. Pamatám sa ako mi jedného dňa zavolal nejaký pán z Prahy, že príde do Bratislavy a rád by sa so mnou stretol. Netušil som o čo ide, nechcel nič prezradiť, vraj ide o zaujímavú pracovnú ponuku. Na pracovnom obede, kam ma pozval, mi pán Edgar Procházka navrhol pracovať v Prahe. Vraj otvára novú pobočku reklamnej agentúry BATES, videl moje ocenené práce a chcel, aby som sa stal novým kreatívnym riaditeľom v jeho agentúre. Po ešte niekoľkých stretnutiach, v Prahe aj Bratislave, bolo rozhodnuté a ja som sa sťahoval do Prahy. Pripadal som si ako fotbalový hráč, ktorý prestupuje do vačšieho týmu. Jeho prvá veľká zákazka, keď sa osamostatnil a prešiel na voľnú noho, bola naozaj veľmi prestížna a zaujímavá. Svojou prácou a dizajnom sa mu podarilo získať dôveru pána prezidenta Českej republiky Václava Klausa.
„Bol som oslovený pripraviť všetko potrebné pre pražský summit Vyšehradskej štvorky v 2006 roku. Vtedy ešte štúdio nefungovalo. Robil som to sám spolu s priateľmi z agentúry Prescogroup. Vytvorili sme pre tento summit všetko - od loga, webu, cez tlačové materiály, až po reklamné predmety vrátane prezidentských županov“ povedal Oleg.
Keďže pán prezident Klaus je veľkým milovníkom džezu, pokračovali sme aj v ďalsej spolupráci. Išlo o koncertnú sériu na pražskom hrade pod názvom Jazz na hradě. „Počas jeho 2 volebných období sa každý mesiac robili tieto koncerty s naozaj veľkými a zvučnými menami z celého džezového sveta. Pripravovali sme pozvánky, letáky, bilboardy, plagáty na každý tento koncert. Samozrejme sme tiež väčšinu z týchto koncertov aj navštevovali, čo bolo skvelé. Vydané bolo okolo stovky CD-nosičov, so záznamom z týchto koncertov, pre ktoré sme pripravovali obaly,“ dodal.
Výzvou preňho je aj aktuálna spolupráca s neurochirurgom prof. MUDr. Davidom Netukom Ph.D. z neurochirurgickej kliniky ÚVN v Prahe, pretože v tejto medicínskej oblasti sa Oleg Slepcoff velmi nepohyboval. „Mal som síce skúsenosti s tvorbou log j webových stránok, pre zdravotnícke zariadenia, spolupracujeme dlhodobo so súkrumnou klinikou Barna Medical, (mimochodom MUDr. Miloš Barna je rodák zo stropkovského okresu) vytvárali sme logo aj pre psychiatrickú ambulanciu v Anglicku, ale toto bolo iné. Špecifické a velmi odborné. Ako na to? V prvom rade sme sa museli porozprávať a zistiť podrobnosti. Prvé čo ma napadlo, keď som sa pozeral na konkurenčné odborné stránky bolo, že som dostal strach, ja ako človek, ako potencionálny pacient. Preto som vravel, že to musíme urobiť inak, hlavne naozaj ľudskou formou. Navrhol som nahradiť reálne fotografie rozrezaných ľudských častí ilustráciami, v jednoduchej, možno až komiksovej forme. Priblížiť zdravotný problem viac priateľsky bolo to, čo som chcel. Následne sa urobil rešerš, vypracovalo sa zadanie a začalo sa pracovať. Odborné texty sa preložili do ľudskej reči, vypracoval sa logotyp a práve teraz pracujeme na webe. Teraz z toho mám už velmi dobrý pocit, na počiatku ale boli obavy, ako takto odbornú tému dokážem spracovať pre bežných ludí prijatelnou formou,“ priblížil svoje skúsenosti s medicínou Oleg. Záber jeho dizajnového štúdia je však naozaj široký. Jeho hlavnou náplňou práce je budovanie korporátnej identity, vytváranie vizuálneho štýlu pre firmy pracujúce v roznych oblastiach. Čo to vlastne znamená? Buď sa venuje už existujúcim firmám a redesignuje a vylepšuje už existujúcu grafickú identitu alebo vytvára úplne novú vizuálnu identitu pre novovznikajúce subjekty. Vytvorí pre ne, od loga až po webové stránky a niekedy aj samotný názov. Ak prejavia záujem pokračuje sa v spolupráci ďalej. Vytvára sa reklama, brožúry, letáky, katalógy až po bilboardy a reklamné spoty. To isté platí aj pre neziskové spoločnosti či politické kampane. „Politickej kampani som sa venoval ešte na Slovensku. Vyrábal som korporátnu identitu pre vtedajšiu politickú koalíciu SDKÚ, ktorá porazila V. Mečiara. Takáto spolupráca sa nám darí aj v Čechách, kde aktuálne spolupracujeme so senátormi. Pracovali sme tiež na kampani pre TOP09, alebo kampani pre KDU- -ČSL do Európskeho parlamentu (EP), ktorá bola tiež veľmi úspešná,“ uviedol a pokračoval:
„Mojou srdcovou záležitosťou sú však filmové titulky, úvodné animované titulkové sekvencie, pretože mám strašne rád film. Sledujem stovky, tisíce filmov, vďaka ktorým som sa zoznámil so zaujímavými ľuďmi, ktorí ešte v deväťdesiatych rokoch a po roku 2000, keď tu bol veľký filmársky bum, ostali robiť film aj naďalej. Pre niekoľko filmov som urobil plagáty aj filmové titulkové sekvencie. Jednalo sa o celovečerné filmy a televízne seriály pod režisérskou taktovkou Jana Hřebejka alebo Viktora Tauša. Teraz je film trocha v útlme, celá kultúra trpí v tomto pandemickom čase asi najviac.“ Oleg Slepcoff spolupracuje tiež s Českou televíziou, pripravoval titulky pre kriminálne seriály akými sú Modré stíny, Pět mrtvých psů a iné. „Modré stíny je štvordielna miniséria v seriále Detektivové od Nejsvětější Trojice, je to český cyklus piatich detektívnych televíznych minisérií , v dvoch z nich sme robili titulkové sekvencie. Aj v prípade filmu to niesú len titulky, ale aj plagáty a príprava roznych filmových materiálov, Venujeme sa aj celovečerným filmom. Poslednými boli napr. Líbánky, Klauni či filmová trilógia Zahradnictví,“ prezradil. Oleg pri dobrých knihách nielen oddychuje, ale rád sa podieľa aj na ich grafickom stvárnení. „Pred necelým rokom vyšli knihy, ktoré pripravovala nadácia Tomáša Bati, boli to konkrétne tituly „99 sladkých teček Marie Baťové“ a „99 trefných postřehů Tomáše Bati“. Obe obsahovo spracovala a napísala projektová manažerka v Nadaci Tomáše Bati Gabriela Končitíková, ja som vytvoril obálku, vnútornú úpravu a vymyslel som dokonca aj názvy kníh. Záber grafického dizajnu je naozaj veľmi, veľmi široký,“ skonštatoval Oleg s tým, že kniha je vždy skvelý vianočný darček pre tých, ktorý ten pravý ešte len hľadajú. K spolupráci prizvalo tohto šikovného dizajnéra aj vydavateľstvom Martina Feldeka, ktorý je synom známeho slovenského spisovateľa Ľubomíra Feldeka. „Robili sme knihy od ruskej autorky žijúcej v Izraeli Dina Rubina, Naposledy jej knihu Bíla holubiea z Córdoby a ďalšie dve sú naplánované, rád by som tiež spomenul logo pre Ligová fotbalovú asociáciu, ktorá združuje profesionálne fotbalové kluby z najvyššiej českej fotbalovej súťaže.
Za každým, keď sa na tlačovke niekto vyjadruje k zápasu, tak to logo tam vidím. A samozrejme v neposlednom rade musím spomenúť aj logo a celý vizuálny štýl pre prestížny Česko-Slovenský Ples, ktorý každoročne prebieha v Obecním domě v Prahe“ bilancoval ďalej a sám ostal milo prekvapený z veľkého počtu úspešných projektov. Samozrejme pokračovať by sme mohli aj ďalej až k tým menším projektom. Ocenení, ktoré Oleg Slepcoff získal za svoje dizajnérske práce, bolo naozaj dosť, tak ako v jeho začiatkoch, keď pracoval pre veľké reklamné agentúry, tak aj keď už pracoval na voľnej nohe. „Veľmi si cením Strieborný klinec, ktorý som získal pre agentúru Mark/ BBDO za inzerciu pre radio Twist. Tú som preberal spolu s Andy Hrycom. Bola to krásna práca, pamätám si, že to bolo na sklonku Mečiarovej doby, kedy rádio Twist bolo jedným z mála slobodných médií na Slovensku.“ prezradil. Rád spomína aj na stredoeurópsky reklamný festival, ktorý bol deväťdesiatych rokoch naozaj prestížnou událosťou, v kulisách slovinskej Portorože na brehu mora. „Človek vypadol z pracovného procesu na týždeň k moru. Aj tu sa nám podarilo zabodovať, boli to skvelé roky,“ dodal.
Dozvedeli sme sa, že v katalógu Web Design Index, ktoré každoročne publikovalo trendy toho najlepšieho čo sa celosvetovo vytvorlio v oblasti webdesignu sme sa 2x umiestnili v ich top výbere. Čo je jasným dôkazom toho, že sa Oleg vybral tou správnou cestou. V zbierke má Oleg Slepcoff aj české ocenenia. „V spolupráci s českým štúdiom Aleša Najbrta pre agentúru Young & Rubicam Praha sme vytvorili inzerciu duhová energie ČEZ. Za tieto inzeráty sme získali niekoľko ocenení - Zlatý štoček, Louskáček alebo aj striebro z festival Golden Hammer v Rige. V neposlednom rade je tam tiež niekoľko ocenení za webové stránky, kalendáre či loga“ povedal.
Vo svojom voľnom čase sa okrem filmu, ktorý miluje, venuje aj čítaniu životopisných kníh, rád chodí do divadla, ktoré v dnešnej pandemickej dobe ľuďom veľmi chýba. Je tiež vášnivým fanúšikom futbalového klubu Chelsea. „Sledujem skoro všetky ich zápasy, teraz mi robia radosť, musím povedať. Popri svojej práci sa tiež zabávam vytváraním monogramov, typografických skratiek alebo logotypov, ktorými sa snažím vizuálne zobraziť určité udalosti v živote spoločnosti alebo konkrétneho človeka. Venujem sa tomu vždy hodinku predtým, než odídem z ateliéru. Nerobím to na dennej báze, jednoducho ma musí niečo osloviť. Takto vzniklo už okolo 150 príspevkov, z ktorých ak príde vhodná doba urobím nejakú výstavu, vidieť ich možete na mojom profile na facebooku alebo Instagrame“ „Ja sa však nebudem sťažovať, to robí každý, ale môžem potvrdiť, že polovica našich klientov bola touto krízou postihnutá, čo sa samozrejme odzrkadlilo aj na našich zákazkách. Na strane druhej som si vytvoril vlastný projekt. Keďže je tu pandémia Covid-19, vytvoril som 19 plagátov, ktoré som 19 dní po sebe zdieľal na sociálnej sieti. Vznikol z toho veľký project - 19 plagátov, z ktorých po uvoľnení opatrení skúsim urobiť aj nejakú výstavu. Času nie je veľa, ale občas sa podarí aj výstava. Vystavoval som sériu 12 filmových plagátov, z ktorých sa potom podarilo v spolupráci s agentúrou Prescogroup vydať skvelý kalendár. Teší ma, že kalendár získal na Slovensku ocenenie kalendár roka 2016, ocenený bol však aj v Čechách. Je to moja srdcová záležitosť, pretože to bola moja vlastná voľná tvorba.“ A ako bude Oleg tráviť vianočné sviatky? Ešte stále nie je presne dohodnuté, kto pôjde do Svidníka k mame. „Buď to budem ja alebo moja sestra. Mama jednoducho nemôže byť cez sviatky sama. Ak nebudem vo Svidníku pri mame, tak budem s rodinou u svojej „druhej mami“ u svokry v Jablonci nad Nisou,“ prezradil a do Svidníka odkázal: „Pozdravujem hlavne moju mamu, bez ktorej by som sa určite nevenoval tomu čo robím, vždy ma podporovala a stála pri mne ked som sa ako chlapec rozhodoval čo s načatým životom, a tiež chcem pozdraviť všetkých Svidníčanov. Spomínam na kamarátov, spolužiakov, učiteľov, profesorov. Spomínam veľmi rád a strašne rád sa do Svidníka vraciam (A boli sme tam aj teraz cez letné prazdniny s dcerou Larou a ženou Viktóriou, strávili sme tam časť našej dovolenky).
Nielen preto, že tam mám mamu, ale Svidník mám jednoducho veľmi rád. Ani neviem nájsť príkladné slová, aby som vyjadril čo všetko cítim.“ Zhodnotil tiež, že jeho rodné mesto sa mení k lepšiemu, čo je veľmi pozitívne. Pozorným okom sleduje prácu primátorky Marcely Ivančovej, ktorej želá veľa ďalších úspechov:
„Svoju prácu robí veľmi dobre. Sledujem tiež prácu svojich spolužiakov. Som v spojení so svojimi starými kamarátmi, aj s ľuďmi z vtedajšieho Dukelského múzea, kde pracoval môj otec. Keď nás opustil, tak sme s mojou mamou, editorom pánom doc. PhDr. Jozefom Bystrickým, CSc., a v spolupráci s VHÚ v Bratislave a aj s múzeom pripravili knihu ktorú som graficky upravil a navrhol obálku. Chystáme vydať ešte niečo ďalšie z jeho rukopisov. Som v spojení s ľuďmi, ktorísa budú na tom podieľať. Všetkým prajem hlavne vela zdravia v týchto pandemických časoch a lepší nový rok 2021“ uzavrel Oleg Slepcoff.
-fec-
Foto: fb Oleg Slepcoff