Hoci hubári svoje miesta už dobre poznajú, huby rastú aj tam, kde by ste to nečkali. Podľa niektorých sa netreba vzdať, keď ostatní odídu z lesa s prázdnym košíkom, a treba hľadať ďalej.

Vraví sa, že v tomto období je húb v lesoch najviac, začiatok a polovica jesene po suchom lete hubárom prajú. Potvrdzujú to ich príchody z lesov so svojimi úlovkami - košíkmi plnými krásnych húb. Treba však za nimi chodiť už zavčas rána. „Teraz ich rastie dosť, sú pekné a nečervivé. Netreba ich tak čistiť ako po iné roky. Hubár dosiahne svoj cieľ, ak sa snaží, musí mať trpezlivosť a pohotovosť a okrem toho byť v lese prvý,“ vraví hubár Ján. Svoje aktivity niektorí hubári komentujú aj na internete, kde sa radi pochvália zaujímavými zábermi. „Zase sme mali dubákovo. Dúfal som, že po víkendovom nájazde v bučine pred Kurimkou niečo nové narastie a nemýlil som sa, narástlo a neúrekom. Bolo veľa áut okolo lesa a každý si pri-šiel na svoje. To je nádherná jeseň, bohatá na úrodu húb, o zábavu máme postarané,“ zhod-notil na Facebooku hubár Anton, ktorý našiel svoje úlovky okrem iných „hubárskych“ miest aj v Kurimke. Zbiera hríbiky, rýdziky, podpňovky, koralovce, suchohríby i kuriatka. „Hubári niekedy odchádzajú z lesa aj so slovami 'griboch nit'. Moja babka mi stále prízvukovala 'tvojo kozare nikto nepozbira', a tak som na neúspech nájdenia hub ani nemyslel. A výsledok bol, ako vždy, košík húb,“ teší sa hubár. (mc)