Posväcovali hromnice- mali by pomôcť v ťažkých situáciách

V piatok 2. februára sa v gréc­kokatolíckej cirkvi slávil sviatok Stretnutia Pána, jeden z veľkých cirkevných sviatkov v byzantskom obrade. Tento sviatok je spojený s posväcovaním sviec.

Obsahom sviatku je stretnutie Ježiša so Si­meonom a prorokyňou Annou v Jeruzalem­skom chráme, ktoré je zachytené v Evanjeliu podľa Lukáša (2, 22-38). „Slávenie sviatku Stretnutia Pána nie je len o tom, že sa s ním pred vyše 2000 rokmi stretli v chráme jeden starec so starenou, ale je to o tom, že práve takéto stretnutie s Kristom má zažiť každý z nás. A vždy keď zažijeme takéto stretnutie, máme ho aj my sprostredkovať ostatným ľuďom, aby aj oni zacítili ten postoj Božej lásky, milosrdenstva a obety,“ povedal na svätej liturgii svidnícky gréckokatolícky du­chovný Ján Pavlík. V rímskokatolíckej cirkvi je názov tohto sviatku Obetovanie Pána a ľu­dovo sa nazýva aj Hromnice (sviečky hrom­ničky). V tento sviatok sa oslavuje prinesenie Ježiša do chrámu na 40. deň po jeho narode­ní. Sviatok Obetovania Pána bol v Jeruzaleme známy už v 4. storočí a pôvod tohto sviatku súvisí so zákonom Izraelitov, podľa ktorého žena na 40. deň po narodení syna (alebo na 70. deň po narodení dcéry) bola povinná ísť do chrámu a podrobiť sa očisťovacej pobož­nosti. Tento sviatok sa preto nazýva aj Očis­ťovanie Panny Márie. Liturgia svetla, ktorého symbolom sú sviece, sa vzťahuje na Krista – svetlo sveta. Slávnosť požehnávania sviec na Hromnice má dávnu tradíciu. Ľudia zapa­ľovali požehnané sviece a modlili sa pri nich v ťažkých situáciách, pri prírodných katastro­fách, búrkach či krupobití, od čoho pochádza názov Hromnice. Býva tiež zvykom zapaľo­vať hromničnú sviecu pri umierajúcich, aby v pokoji prešli do večnosti. Používanie požeh­nanej sviečky pri modlitbe je pre veriacich symbolom prítomnosti Ježiša Krista. (lj)

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.