Z DEJÍN RUSÍNOV IV

Územie Uhorska (ktorého súčasťou bolo aj Slovensko) bolo v sedemnástom storočí sužované množstvom nepokojov. Krajina viedla boje s Turkami, zmietala sa v protihabsburgských povstaniach a katolícka cirkev sa musela vysporiadať so šíriacim sa protestantizmom. Súčasťou toho všetkého boli aj Rusíni obývajúci obe strany Karpatského oblúka.

ZBOJNÍCKE DRUŽINY

Valašskou kolonizáciou sa územie nášho okresu definitívne zaľudnilo rusínskym obyvateľstvom a okresná sídelná štruktúra sa natrvalo stabilizovala. Poddanské povinnosti a neutešené sociálne pomery však ťažko doliehali na Rusínov. Vyvolávalo to pochopiteľnú nespokojnosť a odpor poddaných, vyjadrované rôznymi spôsobmi. Časté boli priame sťažnosti zemepánskej vrchnosti. Najrozšírenejšou formou boja poddanského obyvateľstva proti stupňujúcemu sa útlaku boli úteky z pôdy, ďalej odmietanie povinností, násilné privlastňovanie si pánskej pôdy, lesa alebo úrody, krádeže, priame fyzické útoky alebo revolty. Nemalá časť poddaných sa zgrupovala do zbojníckych družín. Už koncom 15. storočia pôsobila v okolí Svidníka zbojnícka družina Fedora Hlavatého. V druhej polovici 16. storočia sa v okolí Stropkova stretávame so zbojníkmi, medzi ktorými bol Kopryja z Varechoviec a Levko z Jakušoviec. Členmi veľkej protifeudálnej zbojníckej družiny Bajusa a Čupku v polovici 17. storočia boli aj poddaní z Cerniny, Komárnika a Orlíka. Táto družina pôsobila aj na poľskom území, podobne ako družina Andreja Savku a Petra Pončáka-Hudáka.

RAST GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI

Podstatne lepšie sa v tomto období darilo gréckokatolíckym duchovným. Dekrétom cisára Leopolda I. z roku 1692 boli zbavení poddanských povinností a zemepáni boli povinní vyčleniť časť pôdy pre gréckokatolícke farnosti. Hoci uvedené nariadenie feudáli dosť často obchádzali, postavenie slobodného človeka predsa len umožnilo popom prenajať si opustené polia a získať určité majetky, a to nielen od statkárov, ale aj od časti poddaných veriacich. V pomerne krátkom čase sa gréckokatolícky klérus stal skutočne najmajetnejšou a zároveň najvplyvnejšou vrstvou v rámci rusínskeho obyvateľstva v Uhorsku. Určitou formou odporu poddaných preto bol aj prechod niektorých roľníkov k pravosláviu a odmietanie gréckokatolíckej cirkvi, ktorú spájali s existujúcou feudálnou mocou, koblinou a rokovinou i ďalšími nemalými poplatkami za sakrálne úkony.

Foto – Andrej Savka sa narodil v roku 1619 v Stebníku pri Bardejove. So svojou zbojníckou družinou operoval aj v našom regióne. Zdroj: holosy.sk

Spracoval: Ladislav Jasik

Autor: redakcia
Andrej Savka sa narodil v roku 1619 v Stebníku pri Bardejove. So svojou zbojníckou družinou operoval aj v našom regióne.
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.