PRED STO ROKMI BOLA K ČESKOSLOVENSKU PRIPOJENÁ PODKARPATSKÁ RUS

V utorok 10. septembra si pripomenieme sto rokov od pripojenia Podkarpatskej Rusi k Československu. Stalo sa tak na Parížskej mierovej konferencii po skončení prvej svetovej vojny. O týchto udalostiach nám porozprával historik Peter Švorc z Prešovskej univerzity v Prešove.

„Keď sa končila prvá svetová vojna, bolo už všetkým jasné, že Rakúsko-Uhorsko ako súštátie sa už neudrží, a preto Česi, Slováci, ale aj príslušníci iných národov, ktorí žili v tomto štáte, sa snažili vytvoriť si svoje vlastné národné štáty a vydať sa po svojej vlastnej línii. To isté sa týkalo aj Rusínov, ale medzi nimi ku koncu vojny existovalo niekoľko koncepcií, ako bude rusínske územie v budúcnosti vyzerať. Prvou možnosťou bola autonómia v rámci Uhorska, za predpokladu, že by sa Uhorsko udržalo, keďže pre mnoho ľudí bolo nepredstaviteľné, že tisícročný štát by mal zrazu zaniknúť. Keďže Podkarpatská Rus ako samostatný štát by mohla samostatne existovať len ťažko, vznikali ďalšie alternatívy, a to byť súčasťou Ruska, Ukrajiny alebo Československa. K poslednej alternatíve inklinovali najmä Rusíni v USA, kde za pripojenie k Československu hlasovali aj v referende. Po skončení vojny bola 10. septembra 1919 v rámci Parížskej mierovej konferencie podpísaná Saintgermainska mierová zmluva, v ktorej bola Podkarpatská Rus pričlenená k Československu. Išlo o územie s rozlohou vyše 12 000 km2 a s takmer 600 000 obyvateľmi, kde okrem Rusínov mali výrazné zastúpenie aj Maďari a Židia a v menšom počte aj Slováci a Nemci,“ informuje historik Peter Švorc, odborník na históriu Podkarpatskej Rusi. Podľa jeho slov patrilo toto územie medzi najchudobnejšie v krajine ešte v časoch Uhorska. „Keďže Podkarpatská Rus je hornatým územím, vždy tu dominoval drevársky priemysel, pretože drevo bolo veľmi žiadaným artiklom. Chýbali tu však nábytkárske firmy na finalizáciu výrobkov, preto sa drevo muselo vyvážať. Okrem toho tu boli aj soľné bane v Solotvine a záujem bol aj o ťažbu ropy, ktorá sa tu počas prieskumov taktiež nachádzala. Po vzniku Československa tu bolo potrebné rozvinúť cestné a železničné komunikácie, aby sa mohol rozvíjať aj priemysel. Taktiež bolo potrebné vzdelávať ľudí, keďže tu bola aj vysoká negramotnosť,“ pokračuje Švorc.

DNES PATRÍ UKRAJINE

Podľa historika Petra Švorca pri pohľade na celkovú situáciu na Podkarpatskej Rusi môžeme povedať, že v porovnaní s obdobím pred a po vzniku Československa sa tu situácia podstatne zlepšila. Po Viedenskej arbitráži (2. november 1938) však bol juh Podkarpatskej Rusi s mestami Užhorod, Mukačevo a Berehovo pripojený k Maďarsku. O pár mesiacov neskôr, po okupácii maďarskou armádou (15. marec 1939), bol aj zvyšok územia pričlenený k Maďarsku. Po skončení druhej svetovej vojny bola zmluvou medzi ČSR a ZSSR z dňa 29. júna 1945 Podkarpatská Rus pripojená k Sovietskemu zväzu ako súčasť Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky a súčasťou Ukrajiny je toto územie do dnešných dní.

Ladislav Jasik

Autor: redakica
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.