V DOME KULTÚRY SPRÍSTUPNILI VÝSTAVU O MNÍCHOVSKEJ DOHODE

V stredu 4. septembra bola vo vestibule svidníckeho Domu kultúry otvorená výstava „Mníchovská dohoda“, ktorá upriamuje pozornosť na udalosti, ktoré sa odorali v septembri 1938.

„Zámerom výstavy bolo hlavne mladým ľuďom priblížiť túto dejinnú udalosť, ktorá sa podľa mňa už vytráca z povedomia ľudí. Preto som veľmi rád, že takáto výstava sa dostala aj k nám do Svidníka a týmto sa aj chcem poďakovať mestu Svidník za sprístupnenie ich priestorov. Na príklade Mníchovskej dohody môžeme vidieť, že veľké štáty sa nie vždy k tým menším zachovávajú korektne,“ vysvetľuje Štefan Kocur z Občianskeho združenia Kocúrkovo, ktoré je sprostredkovateľom výstavy v priestoroch svidníckeho Domu kultúry. „Naše občianske združenie takisto v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov usporiadalo v minulom roku pásmo prednášok na svidníckych základných a stredných školách, kde bol študentom premietnutý film Boje na Dukle a následne sa konala beseda s členmi SZPB. Prednášky sme sa snažili situovať na prelom apríla a mája, kedy je už učivo o SNP a druhej svetovej vojne prebraté. S prednáškami plánujeme pokračovať aj teraz, pri príležitosti 75. výročia Karpatsko-duklianskej operácie,“ hovorí o ďalších plánoch Štefan Kocur.

O ČOM BOLA MNÍCHOVSKÁ DOHODA?

Mníchovská dohoda (iné názvy: Mníchovská zmluva, Mníchovský diktát, Mníchovská zrada) bola zmluva podpísaná 30. septembra 1938 o 2:30 SEČ (dohodnutá 29. septembra) štyrmi mocnosťami – Nemeckom, Talianskom, Veľkou Britániou a Francúzskom, podľa ktorej Československo odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety). Hitler už pred Mníchovskou dohodou trval na „urovnaní vzťahov Prahy s Poľskom a Maďarskom“. V deň začatia konferencie 29. septembra odovzdal poľský veľvyslanec v Prahe Československej vláde ultimátum, v ktorom Varšava žiadala „vrátenie“ Tešínska, časti Spiša a Oravy a železničnej trate Čadca – Zwardoń poľskému štátu do 1. októbra 1938. Už na druhý deň začala poľská armáda obsadzovať územie s rozlohou asi 900 km2. Mníchovská dohoda priamo viedla k Viedenskej arbitráži (2. november), po ktorej Československo v prospech Maďarského kráľovstva odstúpilo územia 11 927 km² na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. V období od 30. septembra 1938 do 14. marca 1939 hovoríme o druhej česko-slovenskej republike. Mníchovská dohoda spolu s Viedenskou arbitrážou znamenala veľké sklamanie v Československu a negatívne ovplyvnila vývoj v tomto regióne. Po 2. svetovej vojne bola anulovaná. Podľa medzinárodného práva sú Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž neplatné od samého začiatku, pretože boli uzavreté pod hrozbou vojny a s použitím sily. Nemecko neplatnosť zmluvy výslovne uznalo až v Zmluve o medzinárodných vzťahoch v roku 1973. (wikipedia.sk)

Organizátormi výstavy sú: Ruská historická spoločnosť, Fond Dejiny vlasti, Federálna archívna agentúra, Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku, Múzeum Slovenského národného povstania. Výstava vo svidníckom Dome kultúry potrvá do konca septembra.

(lj)

Autor: redakica
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.