Zaznamenávať duchovné a materiálne bohatstvo národa a spoločenské udalosti pre potreby budúcich generácií je jednou zo základných úloh spoločnosti. Preto sa už pred storočiami zaviedli kroniky, ktoré sú prameňom poznania histórie a záznamy v nich majú národopisný, dokumentačný a kultúrnopolitický význam. 

Zo zákona SNR o obecnom zriadení vyplýva, že každá obec na Slovensku je povinná založiť a viesť obecnú kroniku v slovenskom jazyku. Slovo kronika pochádza z gréckeho slova chronos, teda čas. Označuje záznam udalostí, údajov, osôb a javov významných pre evidovanie, poznanie a pochopenie spoločenskej oblasti v postupnom časovom slede. Tak ju definuje výkladový slovník. Pod týmto pojmom si predstavujeme pamätnú knihu opisujúcu udalosti v časovom slede.

Kronika mala významné miesto v stredovekých knižniciach, patrila k rozšíreným druhom vtedajšej literatúry. Podľa Zuzany Kollárovej zo Štátneho archívu v Prešove, pracoviska Poprad, stredoveké kroniky boli podrobnejšie, usilovali sa o súvislý opis udalostí a zachytenie príčinných súvislostí, pričom sa neraz porušovala chronologická postupnosť. Najvyšším typom stredovekých kroník po obsahovo-rozsahovej stránke bola tzv. svetová kronika. Zachytávala dejiny sveta od jeho vzniku až do času napísania kroniky. Pri opise najstarších dejov sa opierala o Bibliu a bola viac filozofiou dejín ako opisom konkrétnych historických udalostí. Väčšina kroník sa zaoberala užšie vymedzenou problematikou, opisom minulosti ríše, krajiny, národa, dynastie, rodu, mesta, kláštora a pod. Vznikla zväčša na kráľovských a kniežacích dvoroch, vo významných kláštoroch a v neskoršom stredoveku aj v mestách. Pri vypracúvaní kroník sa kronikári opierali iba o autopsiu alebo ústne podanie, ale aj o iné kroniky, ktoré obsahovali údaje vzťahujúce sa k danej problematike, alebo ju dopĺňali, opisovali predchádzajúci vývoj. Mnohé stredoveké kroniky boli zväčša kompiláciami, obsahovali len málo pôvodných údajov. Prevládali v nich údaje prevzaté zvyčajne bez udania prameňa.

Obecné kroniky sú systematickými záznamami o súčasných udalostiach miest a obcí. Pred prvou svetovou vojnou patrilo písanie kroník automaticky do povinností richtára a prísažných. Vedením kroniky bolo poverený „písmak“, zvyčajne učiteľ alebo iný významný občan požívajúci všeobecnú vážnosť a dôveru.

Najstaršia kronika mesta Svidník je z roku 1960. “No obsahuje aj návraty do predošlých rokov, sú v nej záznamy o živote v meste aj s dátumom 1806. Dali sme si záležať na tom, aby sme kroniku ponechali pre ďalšie generácie a celú kroniku sme dali do elektronickej podoby,” uviedla PR hovorkyňa mesta Kristína Tchirová. Dodala, že do kroniky sa sami hlbšie pozerali, napr. pri prípravách materiálov k 660. výročiu prvej písomnej zmienky. 

Podľa Tchirovej fotografie z roku 1963 opisujú vysokú vodu v tomto roku, pričom sa dokončovala práve výstavba I. ZŠ (ZDŠ) Slávnostne bola škola odovzdaná s 23 triedami 28. septembra 1963. Fotografie z roku 1965 ukazujú, že záplavy sa opakovali a významne zasiahli do života obyvateľov. Zaplavili rôzne inštitúcie ako OZKN, či I. ZŠ a strhli most na Prešov.

“Na fotografii ZŠ Komenského je vidno, prečo bola potrebná výstavba násypu ako protipovodňovej ochrany. Teraz je tento násyp využívaný a považovaný najmä za rekreačnú zónu mesta Svidník,” dodala Tchirová.  

Doplnila, že dlhoročným kronikárom mesta Svidník bol napr. pán Jozef Leľo, ktorý opisoval pri spomínanom výročí prvej písomnej zmienky život v meste po vojne. V súčasnosti je kronikárkou mesta Ingrid Fedorkovičová.

(ver)