Vojnový hrdina z lona prírody sa dožíva 95 rokov.

 

Ján Štefánik sa narodil pred 95 rokmi priamo na samote v prostredí Ondavskej vrchoviny, kam sa rodina Štefánikovcov a Bencovcov presťahovala v roku 1900 z Gemera, z obce Klenovec. Dôvodom bol hlad a bieda vyplývajúca z nedostatku pôdy na obhospodarovanie na Gemeri.

 

Ako 17-ročný, pochádzajúci z ôsmich detí, si pamätá na vojnové udalosti, ktoré v mladosti prežíval, a do ktorých sa aktívne i zapájal. O širšom dianí z vojny sa dozvedal z počúvania rodičov, obyvateľov okolitých obcí a postupne i od iných ľudí, ktorí sa v ich usadlosti zastavili ako návštevníci, resp. rôzni utečenci z vojnových táborov a zbehovia.

Spomína si na prvé stretnutia s nimi, kedy nevedel komu môže dôverovať a komu neveriť. Väčšina z nich však boli tí, ktorí postupne začali vytvárať partizánske skupiny na bojové akcie proti Nemcom. No do partizánskeho odboja sa hlásili i nasadení  provokatéri z radov gardistov, ktorí sa aktívne snažili dostať k rôznym informáciám o pobyte partizánskych skupín a ich bojových akciách, aby tieto vzápätí prezrádzali Nemcom. Veľmi dobre si pamätá na jedno udanie priamo na ich rodinu, že prechovávajú šiestich partizánov. Práve on včas zbadal prichádzajúcich nemeckých vojakov a zorganizoval únik partizánov cez zarastenú roklinu, pretože ináč by Nemci zastrelili celú rodinu a ich usadlosť vypálili. Nezabudol ani na vysadenú radistku, ktorá horami v cudzom prostredí prešla dlhé kilometre až k nim. Spomína si i na stretnutia s nadporučíkom Kukorellim, náčelníkom štábu partizánskej skupiny Čapajev, ktorý ich dvakrát navštívil a ktorému venovali svoju starostlivosť. Veď okrem jedla mu prišiel vhod i kúpeľ v plechovej vani a čisté oblečenie. Mlieko, syr, maslo, masť, mäso a chlieb, to všetko ich rodina poskytla tým, ktorí sa u nich zastavili.

Partizánske hnutie na východnom Slovensku sa začalo intenzívnejšie aktivizovať začiatkom roku 1944, aby uskutočňovalo diverzné akcie proti zásobovania nemeckých jednotiek zbraňami a potravinami pred začatím duklianskej operácie.

Dôležitú úlohu zohrávali i spojky medzi jednotlivým skupinami, ktoré odovzdávali dôležité informácie o pohybe nemeckých vojsk a zásobovania. Tu, ako mladý muž, sa uplatnil i Ján Štefánik, ktorý s rodinou zabezpečoval potravinami a liekmi partizánsku skupinu Čapajev. Len dvaja vybraní ľudia smeli prichádzať so zoznamom, peniazmi a potvrdeniami na nákup životných potrieb v Giraltovciach. Bol to práve Štefánik, ktorý zabezpečoval zásobovanie partizánov liekmi - veľmi často ich prenášal, len po častiach, aby nebol nápadný, a nie priamo, ale okľukou. Múku a iné potraviny prevážali tiež len postupne po častiach.

Po príchode frontu bol ako 19-ročný povolaný do čsl. armádneho zboru k zásobovacej jednotke. Po bojoch pri Liptovskom Mikuláši sa v máji dostal až do Olomouca. V júni 1945 sa vrátil domov a hneď dostal rozkaz nastúpiť na vojenskú službu do Ružomberka na doslúženie služby. Po základnom vojenskom výcviku bol zaradený k radistom. S úsmevom spomína na to, ako sa musel vyrovnať s tlačidlami a morzeovkou, pretože jeho ruky boli zvyknuté na tvrdú manuálnu prácu, ale i s tým sa svojou vytrvalosťou vyrovnal a stal sa plnohodnotným radistom. Po viacerých presunoch sa ocitol až v Slanom za Prahou. Po nadviazaní jednej známosti plánoval zostať v mestečku Slanom, kde mal zabezpečenú i prácu. Pracoval tiež 6 mesiacov v bani v banských šachtách. Rodinná tragédia 7. mája 1949, tragická smrť jeho otca ho vrátila späť domov do Roztokov, odkiaľ sa až v roku 1961 presťahoval do Giraltoviec. Do zamestnania nastúpil v roku 1952, k podniku na výstavbu a opravu ciest. Celých osem rokov chodieval denne peši 10 km do práce v Giraltovciach. Toto obdobie mu pomohlo postaviť si za spolupráce rodiny a spolupracovníkov v Giraltovciach rodinný dom. V mierových časoch sa venoval i práci s mládežou a  účastníkom bojov v II. svet. vojne. Celých 25 rokov vykonával funkciu predsedu ZO SZPB v Giraltovciach. Organizoval oslavy SNP, Oslobodenia, návštevy škôl a jeho spomienky na vojnové udalosti podporovali mladých na organizovanie  pionierskych a zväzáckych sľubov na Dukle. Jeho veľkým koníčkom sa stal chov včiel a auto Wartburg, ktoré mu slúžilo ešte donedávna, skoro 40 rokov, a ešte pre niekoľkými mesiacmi ste ho mohli vidieť na krátkych vedľajších cestách.

A čo odkazuje všetkým mladým i starším? Buďte hrdí na svoju vlasť, nedajte sa zmiesť súčasnou propagandou na nepravdivé informácie o vojnových udalostiach, ale i o budovaní povojnovej republiky. Buďte ostražití, verte svojim úsudkom, aby ste neprežívali vojnové krutosti. Všetko robte preto, aby naša krajina bola krajinou pohostinnou pre všetkých mierumilovných ľudí. Nedovoľte rozvracať slovanskú vzájomnosť. Slovanské národy ani raz nerozpútali vojnové peklo, ale tiež neboli nikdy porazené.

                                         

 

Ing. Ľubomír Filo, tajomník ZO SZPB Giraltovce

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.