Miestna samospráva Kiskunhalasu sa od začiatku epidémie snažila urobiť všetko pre to, aby obyvatelia menej pociťovali nevýhody, ktoré priniesla. Novou výzvou bolo opätovné zavedenie distančnej výučby, v súvislosti s čim obedy pre žiakov boli dovážane im domov. Tým, ktorí nemali vhodné technické vybavenie, poľná stráž osobne dodávala potrebné výučbové materiály. Významnú úlohu zohrala aj samospráva rómskej menšiny.

Rozpočet

Kiskunhalas tiež pocítil dôsledky koronavírusu. V rozpočte bolo nevyhnutné preusporiadanie prostriedkov na financovanie ochrany pred epidémiou, pričom rozhodnutia mestskej rady boli zosúladené s vládnymi opatreniami. Jedným z nich bolo zrušenie spoplatnenia parkovného na verejných priestranstvách. Keďže parkovanie v meste je už roky bezplatné s obmedzením do dvoch hodín sa starosta Robert Fulop rozhodol zrušiť časový limit na čas epidémie. Starosta prijímal rozhodnutia samostatne, keďže Rada nemohla zasadať. Avšak pri každej dôležitej téme súvisiacej s rozpočtom žiadal o vyjadrenie odborníkov a iných zástupcov samosprávy. Koronavírus sa podpísal aj na obchode. Tržby obchodov klesli, preto mesto uplatňovalo pre podnikateľov zľavy na splátkach nájomného. Počas lockdownu samospráva tiež neuplatnila žiadne zvýšenie sadzieb miestnych daní. 

Hygiena, epidemická ochrana

Samostatnou témou boli otázky súvisiace s hygienou. Keď bola zavedená povinnosť používania ochranných rúšok, mesto sa rozhodlo zabezpečiť tieto ochranné opatrenia v každej domácnosti. S cieľom ich ušitia bola uzavretá spoločenská zmluva, okrem iného s miestnym strediskom odborného vzdelávania. Rúška boli doručené všetkým rodinám. Mestská spoločnosť Varosgazda Zrt. vykonávala pravidelnú dezinfekciu verejných miest v meste. Náklady hradila miestna samospráva.

Vzdelávanie

Zavedenie distančného vzdelávania bolo ďalšou úlohou pre školy a samosprávu. Keďže žiaci využívali stravovanie zaistené mestom, musela sa zohľadniť potreba dodania obedov každému, kto nahlásil záujem o toto riešenie. Na začiatku problémom bolo to, že nebol dostatok dopravných prostriedkov, aby teplé jedlo bolo dodané do každého miesta. Vtedy okrem podnikateľov, inštitúcií a športových klubov, obedy začali pomáhať rozvážať viacerí dobrovoľníci. Problémom bolo aj to, že nie všetky deti mali k dispozícii vhodné technické vybavenie a preto sa nemohli zúčastňovať na online vyučovaní. Ale aj na to sa našlo riešenie. V školách sa tlačili študijné materiály a plány lekcií, ktoré deťom doručovala poľná stráž a správa vzdialených hospodárstiev. Vo viacerých inštitúciách tiež vznikla požičovňa zariadení pre tých, ktorí ich potrebovali. Ukážkový bol aj prístup dobrovoľníkov. Boli aj takí, ktorí navrhovali nakupovanie pre starších ľudí, poskytla sa tiež firma, ktorá mohla tovary doručovať do domov. Po ukončení distančnej výučby dostali deti možnosť zúčastniť sa na lekciách, ktoré kompenzovali nedostatky.

Národnostné úlohy

Cigánska národnosť predstavuje takmer 10% obyvateľov Kiskunhalasu. Táto menšina má vlastnú samosprávu, pre ktorú vyriešenie vecí súvisiacich s epidémiou bolo ďalšou výzvou. Obyvatelia nemali dostatok dezinfekčných prostriedkov ani rúšok. Zástupcovia samosprávy oslovili každú rodinu a zhromaždili informácie. Boli rozdané stovky litrov dezinfekčných prostriedkov a rúšok, a ulice boli pravidelne dezinfikované. Obyvateľom bola tiež poskytnutá pomoc pri registrácii, keď sa objavila možnosť vakcinácie. V Národnom dome Cigánov László Rostasa bola otvorená registrácia, kde každý mohol dostať pomoc súvisiacu s preventívnym očkovaním.

(Levente Jáger)