Okrúhly stôl prezentoval požiadavky Rusínov pred Radou Európy

Okrúhly stôl

Zástupcovia Rusínov predstúpili 29. apríla 2014 pred Radu Európy, kde za prítomnosti zástupcov slovenských štátnych orgánov prezentovali požiadavky Rusínov súvisiace s ochranou rusínskeho jazyka.

Slovenská republika predložila v roku 2013 Rade Európy tretiu hodnotiacu správu o plnení záväzkov vyplývajúcich z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Správu preskúmal Výbor expertov Rady Európy a pozval zástupcov všetkých národnostných menšín na ďalšiu konzultáciu. Za Rusínov si Výbor expertov pozval zástupcov Okrúhleho stola Rusínov Slovenska. Na rokovaní sa zúčastnili Ján Kaliňák, Táňa Rundesová a Milan Pilip. Radu Európy zastupovali Jarmo Lainio (Švédsko) a Alexander Bröstl (Slovensko). Zastúpenie na rokovaní mali slovenské ministerstvá školstva, kultúry, spravodlivosti, Úrad vlády, Úrad verejného ochrancu práv, RTVS a ďalších inštitúcií.

ZÁUJEM O RUSÍNČINU JE

So vstupnou prezentáciou vystúpil M. Pilip, v rámci ktorej oboznámil Radu Európy a slovenské štátne orgány so stanoviskom Rusínov k hodnotiacej správe. Dotkol sa oblastí školstva, médií, kultúry a cezhraničnej spolupráce. Za oblasť školstva konštatoval najmä potrebu ochrany malotriednych základných škôl pred rušením a nutnosť vytlačenia učebníc pre ZŠ. Informoval tiež o pôsobení rusínskych aktivistov. Konštatoval, že aktuálne prebiehajúci úspešný projekt večerných škôl jednoznačne dokazuje, že je záujem o rusínsky jazyk zo strany detí a učiteľov, je však úlohou štátu, aby vznik a existenciu národnostných škôl stimuloval.

Rada Európy bola tiež informovaná o najnovšej iniciatíve prešovských aktivistov, ktorí sa obrátili so žiadosťou na Prešovský samosprávny kraj, aby sa na Spojenej škole T. Ševčenka s ukrajinským vyučovacím jazykom v Prešove zriadili rusínske triedy. Faktom je, že rusínske stredné školstvo neexistuje. V prípade úspechu tejto iniciatívy by sa dosiahla kontinuálnosť rusínskeho vzdelania od materskej školy až po doktorandské štúdium na PU. Účastníci rokovania sa dozvedeli aj o iniciatíve Okrúhleho stola Rusínov Slovenska, ktorý oslovil gréckokatolícku a pravoslávnu bohosloveckú fakultu, aby sa i pre bohoslovcov zaviedla výučba rusínčiny.

Požiadavky za oblasť školstva zástupcovia Rusínov zhrnuli do šiestich bodov, medzi nimi zriadenie dozorného orgánu zodpovedného za monitorovanie prijatých opatrení a dosiahnutého pokroku pri zavádzaní alebo rozvoji výučby rusínskeho jazyka, zvýhodnenie škôl s vyučovaním rusínskeho jazyka, vytlačenie aktuálnych učebníc, zabránenie zániku rusínskych ZŠ z dôvodu rušenia malotriedok, podpora pre iniciatívu prešovských aktivistov zriadiť rusínske triedy na Spojenej škole T. Ševčenka v Prešove a zavedenie výučby o kultúre a histórii Rusínov na 1. a 2. stupni základných škôl a na stredných školách, celoplošne v rámci SR. 

JEDINÉ RUSÍNSKE RÁDIO

Za oblasť médií boli zástupcovia Rady Európy informovaní o existencii jedného súkromného rádia vysielajúceho v rusínskom jazyku. Rádio Rusyn FM vysielajúce prostredníctvom internetu je financované len z dotačného programu Úradu vlády, neexistujú však žiadne iné finančné motivácie alebo licenčné podmienky, ktoré by podporovali vznik alebo vysielanie rozhlasových programov v rusínčine. Zástupcovia Rusínov ďalej konštatovali, že vysielanie RTVS (rozhlas a televízia) nezohľadňuje výsledky sčítania obyvateľstva a podmienky pre prácu rusínskych redakcií vo verejnoprávnej televízii i rozhlase sa zhoršujú. Bol daný prísľub posilnenia rusínskej redakcie v rozhlase, zatiaľ sa tak nestalo, navyše sa znížili financie na výrobu programov. M. Pilip dôrazne upozornil na fakt, že ukrajinské redakcie televízie i rozhlasu pri návštevách rusínskych obcí, kde nahrávajú reportáže a relácie, považujú Rusínov za Ukrajincov a rusínsky jazyk za dialekt ukrajinského, čo je v rozpore Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, a tým nepriamo pôsobia na Rusínov so zámerom ich odnárodňovania. 

Rusíni prítomných na rokovaní informovali aj o tom, že neexistuje rusínsky denník. Najčastejšie vychádzajúcim tlačeným médiom je dvojtýždenník, v redakcii ktorého pracuje iba jedna osoba bez vhodných podmienok pre prácu. Rusínske periodiká sú financované z dotačného programu Úradu vlády, v rámci ktorého však nemôžu žiadať prostriedky na réžiu (nájomné, telefón...). Rusínske požiadavky za oblasť médií boli zhrnuté do 4 bodov: rozšíriť vysielací čas a frekvenciu časových úsekov vymedzených pre rusínsky jazyk vo verejnoprávnej televízii, personálne posilniť rusínsku rozhlasovú redakciu RTVS, umožniť vydávať aspoň jedny noviny v rusínskom jazyku v dostatočnej periodicite a zjednať nápravu v prípade prezentácie rusínskeho obyvateľstva, kultúry a jazyka ako ukrajinského, ktoré realizuje ukrajinská redakcia RTVS.

KULTÚRNI AKTIVISTI V DÔCHODKOVOM VEKU

 

Za oblasť kultúry bolo konštatované, že jedinou formou podpory kultúry je dotačný program Úradu vlády „Kultúra národnostných menšín“, ktorý však nemotivuje mladých ľudí, aby sa začali venovať rusínskej kultúre. Väčšina kultúrnych aktivistov je v dôchodkovom veku a nemajú pokračovateľov. Problematické sú aj procedurálne záležitosti, napr. zdĺhavý schvaľovací proces či kreovanie komisií, ktoré je výlučne na uvážení vedúceho Úradu vlády. M. Pilip poďakoval Úradu vlády SR za spoluprácu pri kreovaní nového systému alokácie financií v dotačnom programe Úradu vlády SR medzi jednotlivé národnostné menšiny, ktorý bol vypracovaný na základe návrhu Okrúhleho stola Rusínov Slovenska a organizácie molody.Rusyny. Aj tu zástupcovia Rusínov upozornili na skutočnosť, že vláda SR priamo finančne podporuje aktivity ZRUSR pri organizovaní rôznych podujatí na rusínskych obciach, kde sa funkcionári k obyvateľom prihovárajú v jazyku ukrajinskom tvrdiac, že rusínska národnosť neexistuje a že je iba ukrajinským nárečím, pričom prezentované kultúrne aktivity nemajú s Ukrajinou nič spoločné. Aj to je forma nátlaku na asimiláciu Rusínov.

K cezhraničnej spolupráci zaznelo, že Rusíni žijúci na území Podkarpatskej Rusi, ktorá je dnes súčasťou Ukrajiny ako Zakarpatská oblasť, sú politicky oddelení od Rusínov žijúcich na Slovensku, Poľsku, Maďarsku a Rumunsku, ktoré sú súčasťou Európskej únie a Schengenského priestoru. Podkarpatskí Rusíni sa teda nachádzajú v inom geopolitickom priestore, čo spoluprácu medzi Rusínmi značne komplikuje. Vláda Ukrajiny navyše nevytvára podmienky pre rozvoj rusínskej menšiny na Ukrajine, ukrajinský jazyk nie je uznaný na celoštátnej úrovni, tým nie je možná podpora rusínskych škôl z úrovne štátu. Akadémia vied Ukrajiny taktiež neuznáva Rusínov za národnostnú menšinu. Pre zjednanie nápravy bol prezentovaný návrh vyzvať vlády SR a Ukrajiny, aby vytvorili podmienky pre cezhraničné kontakty a spoluprácu Rusínov SR a Ukrajiny, o to viac v dobe, kedy sa Ukrajina snaží zblížiť s Európskou úniou. 

KOMPETENTNÍ REAGOVALI

Na predložené požiadavky Rusínov reagovali slovenské štátne orgány. Zástupcovia ministerstva školstva, spravodlivosti a RTVS ocenili vznik platformy Okrúhleho stola, ktorý zjednocuje Rusínov. Zástupcovia Ministerstva školstva konštatovali, že vytlačenie učebníc nemôže byť problém a hneď sa na túto záležitosť pozrú. Pre vytvorenie rusínskych tried na Spojenej škole T. Ševčenka nevidia žiadne prekážky, to však záleží na zriaďovateľovi, ktorým je samosprávny kraj a na vedení školy, pričom štát do tohto procesu nemôže vstupovať. Ministerstvo školstva tiež garantovalo, že nebude iniciovať rušenie žiadnej malotriedky. Po doplňujúcej otázke T. Rundesovej, prečo neexistuje spolupráca Štátnej školskej inšpekcie s predstaviteľmi menšín, aby sa lepšie monitorovali výsledky v národnostnom školstve (čo vyčítal štátnym orgánom vo svojom vystúpení aj prítomný Jarmo Lainio z Rady Európy) ministerstvo školstva uviedlo, že to nedovoľuje zákon. T. Rundesová však zdôraznila, že každý zákon sa môže meniť a vyzvala rezort školstva aj na to, aby formalizmom a plnením praxou už prekonaných nariadení nenahradzovalo konkrétnu prácu so školami a aby ministerstvo aj priamo od nich samo žiadalo pripomienky či poukazovanie na prekážky, ktoré „v teréne“ bránia zaviesť rusínsky jazyk do vyučovania. Rusíni každopádne ostávajú bez záruk Ministerstva školstva SR, že sa malotriedky nebudú rušiť.Na požiadavku zaviesť celoplošnú výučbu o kultúre a histórii Rusínov Ministerstvo školstva konštatovalo, že Štátny pedagogický ústav už dostal úlohu vypracovať učebnú pomôcku, ktorá by zahŕňala informácie o všetkých menšinách.

RUSÍNI SÚ DÔLEŽITÍ

Zástupca Rady Európy Jarmo Lainio konštatoval, že národnostné školstvo je závislé od toho, či štátne orgány dokážu predložiť ponuku na vzdelanie, ktorá musí predchádzať dopyt, to platí vo všetkých krajinách. Je však aj na menšinách, aby prezentovali reálny záujem. Čo sa týka médií, Ministerstvo kultúry konštatovalo, že do zmeny vysielania RTVS ani súkromných médií nemôže zasahovať, lebo mu to zákon neumožňuje. Jarmo Lainio však skonštatoval, že štát môže veci ovplyvňovať v prospech, napr. prostredníctvom licencovania. Zástupca RTVS Attila Lovasz konštatoval, že pre RTVS sú Rusíni dôležití. Riešenie problému s ukrajinskou redakciou nie je v kompetencii vedenia, pretože to nedokáže posúdiť, čo je rusínska a čo ukrajinská kultúra alebo jazyk. Riešenie by sa malo hľadať na úrovni redaktorov. Priznal, že rusínske vysielanie ešte celkom nezohľadňuje výsledky sčítania a konštatoval, že ak sa nezmení celkový spôsob financovania RTVS, zmeny budú náročné. Informoval, že od roku 2012 sa zvýšil počet rusínskych relácií, aj keď ešte nie na požadovanú úroveň podľa sčítania. Každopádne sľub personálneho posilnenia rusínskej redakcie v rozhlase stále platí. K zníženiu honorárov za výrobu rusínskych programov A. Lovasz informoval, že znižovanie bolo celoplošné. Jarmo Lainio konštatoval, že médiá sú dôležité na prežitie jazyka.

K otázke tlačených médií sa vyjadril zástupca Rady Európy Alexander Bröstl a skonštatoval, že Slovenská republika by mala vytvoriť podmienky, aby pre Rusínov mohol existovať aspoň týždenník. To je minimum, ktoré Rada Európy vyžaduje. Generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry Pavol Šimunič konštatoval, že asimilácia Rusínov je prirodzený proces a nie je spôsobená štátom. Rusíni sú najnovšie uznanou menšinou, iba 25 rokov, čo je tiež dôvodom na asimiláciu.Člen Výboru pre národnostné menšiny Rady vlády Ján Kaliňák reagoval, že asimilácia Rusínov je čiastočne zapríčinená aj zo strany štátu. Existuje aj proces ukrajinizácie, ktorú štát priamo podporuje nielen v oblasti aktivít ZRUSR a médií, ale aj v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, čo je tiež štátna inštitúcia. Faktom je, že aj ukrajinizácia prispieva k asimilácii, pretože ľudia ju odmietajú a radšej sa hlásia k slovenskej národnosti. J Kaliňák ďalej uviedol, že po návšteve expozícii SNM-MUK vo Svidníku, kde sú rusínske zbierkové fondy, sa rozpadlo 6 krúžkov rusínskeho jazyka, lebo rodičia nesúhlasili s prezentáciou rusínskeho kultúrneho dedičstva v múzeu ako ukrajinského, a tak svoje deti už viac nepustili na vyučovanie rusínskeho  jazyka.

V zmysle Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (čl. 16 ods. 2, 3 a 4) môže Výbor expertov po týchto konzultáciách získané informácie od Rusínov zohľadniť. Následne pripraví správu pre Výbor ministrov Rady Európy, ten potom na jej základe vypracuje potrebné odporúčania pre Slovenskú republiku.

Foto: Úrad vlády SR, Text: M. Pilip

Autor: mp
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.