Renátu trápi od mladosti neľahký osud, bola sirotou. Hoci žila v rodine, cítila sa osamotená a nemilovaná. „Mama mi umrela dávno a bez nej to už doma nikdy nebolo ono. Otec už tiež nežije, zomrel päť rokov po matkinej smrti. Ten mi však dosť v živote ublížil a nikdy sa za to neospravedlnil, no spomínam na tie chvíle. Keď ochorel, nedokázala som ísť za ním ani na pohreb. Odpustila som mu, ale nezabudla,“ hovorí o svojom osude. Má aj brata a dve sestry, ani u nich sa však nedočkala veľkého pochopenia. „Už mali svoje vlastné rodiny a svoj život. Súrodenci by boli radšej, keby som klamala, ako vravela pravdu. Nemala som sa kam podieť.“ Lenže keď jej bolo najťažšie, spoznala svoju osudovú lásku.
LÁSKA ROZDELILA CHOROBA
Lásku s osudovým mužom, s ktorým chcela žiť po celý život, jej vzala choroba. „Mali sme sa veľmi radi, žili sme spolu v obci Oľšavce dvanásť rokov. Plánovali sme spoločnú budúcnosť a mať niečo pre seba. Mali sme sa už aj vziať, no nestihli sme. Neboli sme zosobášení, on medzitým ochorel, následne zomrel na rakovinu, a tým sa to všetko skomplikovalo,“ spomína si. Tvrdí, že trápenie ju pripravilo o šťastné roky strávené s ním. Sestry jej partnera ju mali radi, no mali aj svoju rodinu. Renáta im právne nebola švagrinou, a preto chcela odísť. „Pekne ku mne pristupovali, starali sa o mňa ako o skutočnú sestru. Nechcela som im byť na obtiaž. Nevyhnali ma, ale ja sama som pochopila, že musím odísť. Je ťažké o tom hovoriť, niekto si to jednoducho nevie ani predstaviť, kým to nezažil.“
JEHO SESTRY JEJ BOLI VIAC, NEŽ VLASTNÉ
Najprv ju priviedli k bratovi, v ich rodnom dome však pre ňu nemal miesta. „Nadšení z môjho príchodu neboli. Pripravili mi bývanie iba v pivnici. Bola som tam ako cudzia osoba.“ Keď sa o tom dozvedeli jej „švagriné“, rýchlo ju odtiaľ vzali a priviezli z Ľubotína do charity. „Zobrali ma tu, aby som nežila niekde na ulici a aby som mala strechu nad hlavou.“ Domov už nepovažuje za domov. „Sklamali ma, nemala som sa s tým ani komu zveriť. Spomienky sú živé, ale chýba mi môj priateľ, ktorý mi bol životným partnerom i kamarátom, proste všetkým.“ V charite našla rodinu a lásku, získala domov, vieru aj celoživotné priateľstvo. (mc)