V nedeľu 5. júna 2016 náhle zomrel v Šarišskom Štiavniku známy pedagóg a kultúrno-spoločenský dejateľ Michal Biloruský.

Michal Biloruský sa narodil 18. mája 1936 v Olšinkove, okres Medzilaborce v mnohodetnej roľníckej rodine. Po ukončení Pedagogickej školy v Prešove (1957) pôsobil ako učiteľ vo Vav­rinci pri Vranove n/Topľou (1957-1962), neskôr na základnej škole v Okrúhlom (1973-1976), Soboši (1976-1983), Šarišskom Štiav­niku (1962-1973, 1983-1990) a Mestisku (1990-1993). Okrem pedagogickej činnosti sa M. Bi­loruský aktívne zapájal do kul­túrno-osvetovej a spoločenskej práce. V priebehu dlhých rokov bol jedným z najaktívnejších čle­nov organizácie Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich a neskôr Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR, kde pracoval v jeho školských komisiách. Okrem toho bol dlho­ročným členom predsedníctva OV KZUP vo Svidníku a predsedníc­tva rady ZRUSR v Prešove.

Michal Biloruský pripravil učeb­nice pre ukrajinské školy na Slo­vensku: autor a spoluautor učeb­níc Literárna výchova pre 5. - 6. ročník (tri vydania), Ukrajinský jazyk pre 2. – 5. ročník (dve vy­dania) a štyroch metodických príručiek. Svoje články venované vyučovaciemu procese a proble­matike kultúrno-spoločenského života nášho kraja publikoval v ukrajinskej periodickej tlači na Slovensku. V posledných rokoch rozvíjal aktívnu činnosť ako čel­ný predstaviteľ v orgánoch Pod­duklianskej demokratickej hroma­dy (politické hnutie) a Národnej hromady.

Do posledných dní svojho života sa zapájal do kultúrno-osvetovej činnosti, o čom svedčí aj jeho vy­stúpenie ako recitátora na 55. Fes­tivale drámy a umeleckého slova Alexandra Duchnoviča v Prešove dňa 12. mája 2016 a na kultúr­nych podujatiach, organizovaných a konaných v priestoroch SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Ako skúsený pedagóg viedol vyučovacie hodiny v starej škole v národopisnej expozícii v prírode (skanzene) SNM-MUK. Mladším žiakom zo ZŠ rôznych regiónov východného Slovenska názorne priblížil nielen históriu našej Makovice ale aj za vlastné­ho husľového doprovodu naučil ich spievať preslávenú starobylú baladu „Koly muruvaly Bilu Ma­kovycju“, zapísanú Alexandrom Pavlovičom v Jurkovej Voli v druhej polovici 19. storočia. Tieto vyučovacie hodiny boli veľkým lákadlom pre žiakov, nakoľko v autentickom školskom prostre­dí mali možnosť osobne zažiť a precítiť podobnú atmosféru vý­učby, akú prežívali ich prarodičia. A práve vďaka rozprávačskému talentu a pedagogickej zručnosti Michala Biloruského vyučovanie v takejto svojráznej podobe malo nezabudnuteľné čaro a naplno ok­úzlilo mládež.

V osobe Michala Biloruského naša verejnosť stráca človeka vlastenca, ktorý celý svoj život zasvätil svojmu národu.

VIČNAJA TOBI PAMJAŤ, MY­CHAJLE!

(Miroslav Iljuk, „Nove žytťa“, Prešov, 17.6.206, č. 12, s. 4.)