Košikárstvu sa venuje čoraz menej remeselníkov

V Giraltovciach počas nedávneho festivalu ukázali svoju tvorbu remeselníci. Košíky zhotovuje Ján Pivovarský, poľské umenie predstavila Irena Trojnar-Kusznirska. Giraltovský dôchodca Ján Pivovarský sa venuje košikárstvu už tri roky. „Keď chce človek jesť, musí i pracovať. Robím to hlavne z dlhej chvíle, aby som mohol užitočne tráviť čas. Zhotovujem košíky z vŕbového prútia i umelej hmoty, opálky, metly i hrable,“ vraví umelec - samouk, podľa ktorého je najväčšou drinou výroba prúteného košíka. Tvrdí, že remeslu, ktoré je náročné a málo zaplatené, sa venuje čoraz menej mladých ľudí. „Málokto dnes ocení ručnú prácu. Ľudia to ošomrú a namiesto toho, aby za jeden veľký košík zaplatili päť eur, idú si kúpiť lacnejší do čínskej predajne. Ten sa im potom raz-dva zničí.“ Pri tejto práci ho pritom bolia ruky. „Povedia vám, že opálku či košík nepotrebujú. Vari už nikto neokopáva v záhrade, nemusia zametať? Trávniky a dlažby vraj netreba. Na druhej strane, niektorí za mnou prichádzajú znovu, z čoho mám radosť,“ teší sa umelec Ján. OKREM PRÚTENÝCH KOŠÍKOV ROBÍ VÝROBKY Z MACHU Košikárstvu pred dvadsiatimi rokmi podľahla aj Irena Trojnar-Kusznirska z poľského Ustrzyki Dolne. Kreatívna dáma, ktorá oslávi 67 rokov a robí v Poľsku workshopy, prišla do Giraltoviec v spoločnosti svojho muža, ktorý jej pomáha tvoriť. Realizujú však hlavne jej nápady. „Už v detstve som túžila venovať sa tomu. Robím to, čo mám rada a nie to, čo musím, a to je základom každej kreatívnej činnosti,“ prezradila. Svoje dekorácie zhotovuje z rôznych materiálov, ako je lístie brezy, vlákna, hodváb, ale aj suchá tráva, mach, šišky či dokonca dámske pančuchy. Toto remeslo je však podľa nej pre ženu náročné aj na čas. „Zdĺhavejšie sa robia košíky a predmety z machu, no to ma aj najviac baví. Rada vymýšľam nové veci,“ tvrdí Irena. Okrem toho sa venuje ručnému maľovaniu hodvábnych šatiek a šálov. (mc)
Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.