Svidnícka žiačka Laura Fúzeriová oddychuje počas prázdnin spevom na pódiu

Každý prázdniny trávi inak. A ľudová speváčka Laura ich rada rávi aktívne. Vždy rada spieva ľuďom na rôznach festivaloch či folklórnych dňoch.

Vystupuješ na rôznych festivaloch a folklórnych slávnostiach? Aké pocity máš na javisku? 

Áno, vystupujem a som vždy rada, keď sa dozviem, že idem niekde spievať. Absolvovala som už mnoho vystúpení a súťaží na Slovensku, ale i v zahraničí, teším sa týmto skúsenostiam, keďže som mala tú možnosť spievať napríklad v Poľsku, na Ukrajine, v Budapešti, Chorvátsku...Pocity na javisku sú vždy veľmi pekné a teším sa, keď spevom dokážem potešiť ľudí, keď sa im môj spev páči. Samozrejme to nikdy nejde bez trémy, ale to asi k tomu patrí, navyše moja mamka vždy vraví, že je to pocit zodpovednosti. 

Aké sú tvoje ďalšie plány/ túžby/ sny? 

Plánov, snov i túžob mám mnoho. Jeden  sen sa mi už splnil a to vydanie môjho prvého vlastného CD. Je to nádherný pocit a mám mnoho zážitkov z jeho nahrávania. Keďže som v tomto roku ukončila základnú školu a pokračujem na pedagogickej škole v Prešove, verím, že i tam budem mať možnosť získať nové skúsenosti. Čo sa týka ďalších plánov, pripravujú sa viaceré koncerty, na ktorých by som mala vystúpiť ako hosť, takže sa na to veľmi teším.  

Čo pre Teba znamená hudba?

Veľmi veľa. Hudba je niečím, čo ma poteší, keď mi je smutno a zas keď mi je veselo, tak mi spríjemňuje chvíle. S hudbou vstávam i zaspávam. Mám samozrejme rada hlavne ľudové piesne, ale rada počúvam i moderné piesne, ktoré patria k môjmu veku.

Okrem spievania aj recituješ- na Duchnovičovom Pešove si dostala cenu Matice slovenskej… láka Ťa to aj týmto smerom?

Áno, veľmi ma potešilo, že som túto cenu získala a veľmi si ju vážim. Nie je to prvá cena Matice Slovenskej, keďže som túto cenu získala v speve na celoslovenskom kole súťaže Ľudová pieseň košickej mládeže v Košiciach. Ak budem mať dostatok času, určite by som v recitovaní rada pokračovala i naďalej.

Pečo si si vybrala práve folklór? Podľa čoho si vyberáš reportoár? 

Vždy som mala rada ľudové a páči sa mi, že sa spevom ľudových piesní nezabúda na to, ako sa kedysi spievalo, ako sa žilo a že sa práve folklórom tieto veci oživujú i dnes. Repertoár sa snažím pripravovať tak, aby v ňom bolo ako sa vraví, z každého troška troška a tiež, aby ladil k podujatiu na ktorom vystupujem. Samozrejme mi s tým pomáha i moja mamka. Spievam piesne šarišské, rusínske, slovenské, ale napríklad i goralské a každá jedna má svoje čaro, svoju krásu.

Zaujímaš sa skrz piesne viac aj o históriu a tradície?

Áno, zaujímam sa, pretože si myslím, že by sme mali vedieť, odkiaľ pochádzame, ako kedysi žili naši predkovia a čo robili. Kto nepozná svoju históriu, ťažko mu bude budovať budúcnosť.

 


Autor: redakcia

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk