Hubárska sezóna bude v plnom prúde v jeseni

Ani letné mesiace neodrádzajú hubárov od toho, aby chodili do lesa a zbierali svoje úlovky. Hlavná sezóna však príde až v jeseni, no i teraz lesy v okolí Svidníka ponúkajú hubárom svoje skvosty. Hlavná sezóna hubárov prichádza teda v jeseni, kedy v prírode panujú v náväznosti na aktuálne zrážkové podmienky a teplotu väčšinou najprijateľnejšie podmienky pre ich rast. Nemenej dôležité je však poznať, ktoré huby zbierať a ako ich druh určiť. Nemenej pozornosti je potrebné venovať samotnému zberu húb a ich čisteniu. Viete, ako huby správne rezať a ako postupovať pri ich čistení, aby ste ich mohli nazbierať aj na ďalší rok?

 

HUBÁRENIE - RELAX I NETRADIČNÝ CHUŤOVÝ ZÁŽITOK

Slovenské lesy a príroda sú pre hubárov hotový raj. Zatiaľ ešte stále minimálne zničená pôda v lesoch a ideálne podnebie pripravia hubárovi niekoľkokrát v roku nejedno prekvapenie. Pre mnohých je hubárčenie relaxom - kráčať lesom v rannom opare, v tichu, kochať sa prírodou a pritom zberať poklady, ktoré kde-tu vykukujú z lístia pod stromami. Možno povedať, že zber húb je u nás akýmsi národným športom. Stačí, že sa dozvieme z médií alebo od známych, že  huby rastú - už berieme koše a utekáme do najbližšieho lesa niečo nazberať. Ale neraz vyjdeme naprázdno už len preto, že sme do lesa prišli priskoro a plodnice húb sa nestačili v oblasti, kde hubárčime, vyvinúť, alebo v danom lese rastie niečo pre nás „nezberateľné“. Správny hubár však vie, že huby vyrastajú približne po 10-14 dňoch od rozhodujúcich výdatných dažďov. „Rozhodujúce sú i prijateľné teplotné podmienky a počasie bez silných vetrov,“ povedal mykológ Dr. Juraj Humeňanský. Tieto podmienky ovplyvnia rast podhubia, z ktorého vyrastú huby.

 

ZVYŠKY HÚB PRI ČISTENÍ NEVYHADZUJTE DO POPOLNICE

Na Slovensku sa teší obľube hlavne hríb dubový, sosnový či smrekový a potom sú to kozáky, medzi ktorými si hubár nájde vždy ten svoj známy druh. Ešte sú obľúbené kuriatka či jesenné podpňovky, ktoré sa vo veľkom zavárajú do octových nálevov. Dôležité je odpovedať si na otázku, či vieme huby správne zbierať a čistiť. Často ich totiž odrezujeme, čím strácame významné určovacie znaky. Nečistíme ich v prírode, ale doma a potom všetko, čo je zlé, jednoducho vyhodíme do kontajnerov alebo do popolnice. A tak prírodu ochudobňujeme o výtrusy, ktoré by mali ostať v nej aj pre ďalší vývoj podhubia. Podľa mykológa Juraja Humeňanského človek vo väčšine prípadov nevie zužitkovať všetko, čo príroda ponúka. „Hubár - začiatočník okrem hríbov kozákov a kuriatok nezberá plávky, drobné tanečnice, májovky, lakovky a iné druhy, ktoré sú v zmesiach veľmi lahodné pri zaváraní,“ dodal Humaňanský. Každý skúsenejší hubár má v lesoch svoje miestečka, kde pravidelne nájde jemu známe druhy húb. Sú však roky, kedy tu huby nevyrastú, ale to neznamená, že tam podhubie nebude. Podhubie sa na danom mieste dokáže udržiavať aj viac ako 20 rokov, ale rast húb je závislý od teploty, vlhkosti, stavu hrabanky a mnohých ďalších okolností. To znamená, že ani na vašom mieste nemusia huby vyrásť každý rok. Miestečko ale netreba vyradiť, na ďalší rok tam môžete nájsť opäť množstvo húb. Sú totiž roky, ktoré nám prírodu navlhčia, je teplo, dusno a tak huby rýchlejšie vyrastajú. V rokoch sucha, v teplých mesiacoch, kde teploty vystúpia viac ako nad 25 stupňov Celzia, sa naopak húb nedočkáme. Podhubie je totiž suché a nedokáže vytvárať plodnice. Príkladom nám môže byť aj tento rok, ktorý bol do júna výborný, nakoľko podmienky tepla a vlhkosti boli vynikajúce. V júli však zavládlo sucho, horúco a takto podhubie ostalo v akomsi latentnom spánku. Nič však ešte nie je stratené - všetko ešte môže zachrániť vlhká a teplotne prijateľná jeseň.

POMÔŽE I MYKOLOGICKÁ PORADŇA

Ľudia sa často obracajú i na mykologickú poradňu. Ide hlavne o menej skúsených hubárov, ktorí si nie sú istí svojím úlovkom. Dilemou je neznalosť základného určenia druhov. Hubári nevedia rozlíšiť hlavné určovacie znaky plodníc a mýlia si farbu, šupinky, prstence, veľkosť a ďalšie znaky. Nevieme pochopiť, že huba v mladosti vyzerá ináč ako v starobe. „Najčastejšie problémy v mykologickej poradni sú spojené s neskúsenými hubármi, ktorí veľmi často prinesú jedovaté druhy - od muchotrávok až po pavučinovce. Práve napríklad u pavučinovcov alebo zvonovcov sa otravy dokážu prejaviť až po niekoľkých dňoch. To je však veľmi nebezpečné, pretože za takúto dobu si hubár nespomenie, aký druh huby zjedol,“ dodal mykológ Juraj. Preto vždy platí zásada zberu len takých druhov, ktoré bezpečne poznáme. Experimentovanie znamená poškodenie zdravia a v krajnom prípade až smrť. Návod na zber húb pritom neexistuje. Platia však pravidlá, ktoré musíme dodržiavať. V prvom rade zbierame len také druhy, ktoré dobre poznáme - ako sú hríby, kozáky, masliaky alebo napríklad kuriatka. Nesnažíme sa zbierať plávky, pavučinovce, drobné druhy, muchotrávky a iné. V týchto rodoch sú totiž veľmi nebezpečne jedovaté druhy. Učiť sa musíme od starších, skúsených hubárov alebo štúdiom odbornej literatúry. Dnes už existuje dosť atlasov húb. Nájdený druh huby nám pomôže určiť už aj internet. To nás však v žiadnom prípade nesmie od zberu húb odradiť. Huby sú neobvyklou pochúťkou, dá sa z nich spraviť nepreberné množstvo pokrmov. Najcennejší úlovok pre každého hubára je jeho plný košík hríbov či  kozákov. Sú ale aj cenné huby, napríklad takzvaná „barania hlava“, teda Trstnatec klobúčkatý a Kučierka veľká. Tieto huby dokážu dorásť až do 5 kg. „Pre mykológov, teda tých, ktorí sa hubami zaoberajú profesionálne, sú najcennejšími úlovkami druhy húb, ktoré sa objavujú raz za niekoľko rokov, vzácne druhy, ktoré patria medzi chránené druhy a za ktorých zber dnes zaplatíme vysoké pokuty,“ ukončil rozprávanie o hubách mykológ Dr. Juraj Humeňanský.

VERONIKA LAZORÍKOVÁ


Autor: redakcia

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk