Vatikánsky chlieb prináša do domu šťastie

Vatikánsky chlieb, ktorý chutí ako koláč, koluje svetom už oddávna. Spája sa s legendami zahalenými rúškami tajomstva. Už aj samotný názov vyplýva z viery, pohostinnosti a štedrosti k svojim blízkym. „Obdr­žíš ho vo chvíli, keď má nastať zme­na v tvojom živote. Nehľadaj, nepá­traj, chlieb si ťa proste nájde sám,“ vraví sa o ňom. Vatikánsky chlieb sa zároveň môže jesť kedykoľvek, no piecť by sa mal iba raz v živote. Práve preto, aby „prinášal šťastie“ iným rodinám a recept koloval ďalej. Navyše má spĺňať šťastie tomu, kto sa oň stará. Vatikán kedysi držal vo svojich rukách cez jezuitov monopol na chlieb, múku, soľ či cukor.

 

CHLIEB S RECEPTOM AKO DAR

Darované cesto dáme do väčšej plas­tovej nádoby, po celý čas prikrývame utierkou a necháme na kuchynskej linke. Staráme sa oň celý týždeň, každý deň niečo pridáme podľa ná­vodu.

V pondelok pridajte 250 g kryštá­lového cukru. Netreba ho miešať, iba zasypať, v utorok 250 ml vlaž­né mlieko. Prvýkrát sa cesto zľahka premieša. V stredu sa doň pridáva 250 g polohrubej múky, znova sa premieša. Vo štvrtok sa cesto mieša trikrát denne - ráno, na obed aj večer. V piatok sa do zmesi dodáva 250 g cukru, 250 ml mlieka a zase toľko múky. Všetko sa v daný deň zamieša, v sobotu znova. Následne je potrebné rozdeliť ho na štyri diely. V nedeľu z jednej časti pečiete chlieb, tri zvyšné spolu s receptom môžete darovať. Do zvyšku cesta pridáme 250 ml oleja, 250 g polohrubej múky, tri vaj­cia, polovicu prášku do pečiva, polo­vicu kávovej lyžičky sódy bikarbóny, vanilkový cukor, trochu škorice, hro­zienka, na čokoládu, tri postrúhané jablká a nasekané orechy. Všetko sa premieša a pečie sa podľa potreby zhruba 35 – 45 minút na vymaste­nom plechu pri 180 °C. Najdôleži­tejšou „ingredienciou“ má byť láska. Treba dávať pozor, aby cesto nebolo v kontakte s kovom, nedávalo sa do chladničky, ale na chladné miesto. Objem koláča sa zväčší dvojnásobne.

 

OD KAŽDEJ GAZDINKY CHUTÍ INAK

„Reťaz“ v pečení a obdarúvaní sa vatikánskym chlebom by sa nema­la prerušovať. „Dostala som cesto, aj iní ho od niekoho musia dostať. Zároveň vám dajú recept a od pon­delka sa to začína robiť. Každý deň sa tam pridáva niečo iné a až po celom týždni sa napokon v nedeľu upečie chlieb. Chutí a vyzerá ako perníkový koláč,“ prezrádza Denisa Horvátová. Tvrdí, že to nie je ono, ak človek neprevezme cesto od inej osoby. Všetky však podľa nej chutia odlišne. „Všetky vyjdú ináč, môj bol menej sladký. Každému, kto ho robí, sa inak podarí,“ myslí si. „Tiež som ho dostala ako darček v malej miske a bol k nemu priložený re­cept, na ktorom bol postup práce na 7 dní. Nechcela som sklamať člo­veka, ktorý mal dobrý úmysel tým, že mi ho daroval. Postupovala som podľa návodu. Chcel, aby sa na mňa usmialo šťastie, chcel aby sa mi spl­nil môj vysnívaný sen,“ opisuje svoj zážitok aj Viera, ktorá dodáva, že týždeň venovať sa jednému koláču a tým „čakať na šťastie“ jej pripadá pridlho.

 (mc)


Autor: redakcia

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk