Šesťdesiatčlenný folklórny súbor Makovica vznikol v roku 1956 a radí sa medzi najstaršie národnostné súbory. Jeho zriaďovateľom je Podduklianské osvetové stredisko vo Svidníku. Vo februári 1997 vznikol aj detský folklórny súbor (DFS) Makovička, ktorý má 150 členov a za ktorého vznikom stojí Mária Pajzniková. Pri zrode Makovičky stál aj štátny intendant Podduklianskeho kultúrneho centra vo Svidníku, pán Štefan Čabrej.

Svoj podiel na vzniku ako aj na úspechoch súboru má určite aj Milan Vaňuga, ktorý bol najvýraznejšou osobnosťou a dlhé roky pôsobil v súbore ako vedúci. Bol vynikajúcim choreografom, tanečným pedagógom, ktorý odpracoval dlhé dekády v súbore najprv ako tanečník. Zabudnúť netreba ani na Vierku Kačuriakovú, ktorá pred prázdninami odišla do dôchodku. Pôsobila vo FS Makovica dlhých štyridsať rokov nielen ako korepetítorka, ale aj ako muzikantka a vedúca ľudovej hudby. Činnosť oboch súborov by sa za tie dekády nezaobišla tiež bez podpory vedenia Mesta Svidník a rodičov všetkých ich členov. Ako deväťročné dieťa prišiel na konkurz do DFS Makovička aj jeho súčasný organizačný vedúci Miroslav Štoffa. Jeho vzťah k folklóru vznikal už od ranného detstva.

„V našom repertoári je len folklór – tradičný materiál tanečný, hudobný a spevný z oblasti Šariša, Zemplína. Spracovávame väčšinou materiály rusínskeho dedičstva – rusínske spevy a tance. Sú to všetko regióny nášho Východného Slovenska. Tiež z regiónu Spiša, ale len rusínsky folklór z obcí akými sú Kyjov, Jakubany a iné,“ prezradil Miroslav Štoffa a dodal: „Získali sme rôzne ocenenia na celoštátnych úrovniach a prehliadkach. Posledné roky sa darilo najmä DFS Makovička, ktorý sa prebojoval do celoštátneho kola s tancom a rok predtým aj s ľudovou hudbou a detskou speváckou skupinou. Detská ľudová hudba sa v roku 2018 umiestnila v zlatom pásme na celoslovenskej prehliadke „Videčanová Habovka“, teda patrila medzi štyri najlepšie ľudové hudby na Slovensku v danom roku“.

V októbri 2020 členovia FS Makovica vycestovali na pozvanie konzula do čínskeho Šanghaja. „Ľudové bohatstvo má nejaké štandardy a postupy. Je to ako keď sa chcete naučiť písať. Nepíšete hneď sloh. Musíte sa naučiť ťahať písmená, tie potom spájať do slov, tvoriť vety a až tak napíšete príbeh či báseň. Tak isto to funguje aj s prácou v DFS Makovička aj vo FS Makovica. Najprv sa musím naučiť princípy krokov, tie potom spájať do nejakých väčších motívov a z toho potom vytvárať väčšie a väčšie celky,“ uviedol.

Členovia sa stretávajú dvakrát do týždňa. “Je to kolektív mladých ľudí, ktorí sa poznajú dlho a majú medzi sebou dobré vzťahy. Chcete ich niekam posunúť po stránke technickej, ale aj osobnostnej, lebo tréningy sú aj rozhovory, smiech a zábava. Bavíme sa však aj o vážnych veciach. Tí ľudia vám jednoducho chýbajú. Je to ako po dlhej dobe vidieť bratranca na rodinnej oslave, s ktorým ste sa chceli porozprávať, ale nebolo to možné. To isté platí aj v súbore. Nie sme síce rodina, sme vo vzťahu „pracovnom“, ale máme sa radi,“ vysvetlil a pokračoval:

„Chodíme po zájazdoch, stretávame sa a máme spoločné zážitky. Veľmi sme sa tešili, keď sme opäť rozbehli tréningy. Na to sme si naviazali aj leto. Väčšina folklórnych festivalov v obciach a mestách po celom Slovensku bola zrušená. Chceli sme však dohnať stratenú prípravu, preto sme v lete absolvovali štyri sústredenia, v rámci ktorých sme pripravovali prvú časť nášho výročného programu,“ prezradil M. Štoffa a dodal, že ide o projekt s názvom „Medzi dvoma horami“, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Práve vďaka tomuto projektu FPU absolvovali spomínané štyri trojdňové sústredenia. „Pracovali sme na nových častiach repertoáru. Cvičili sme aj staršie veci, opäť naberali kondíciu, vytvárali sa nové spevácke bloky, nové tance, dokončoval sa verbunk, ktorý sme len načali,“ uviedol s tým, že to všetko ide na úkor súkromia a voľného času, čo im však neprekáža.

„Trénujeme, pripravujeme sa a učíme sa celý rok, aby sme to mohli v lete prezentovať a potešiť ľudí. Tohto roku sme netrénovali a nemali sme koho tešiť. Pripravili sme sa na to, že budeme napĺňať ciele spomínaného projektu. Mali sme však aj nejaké štyri vystúpenia. Jedno z nich bola Lemkovská vatra v Poľsku. Je to slávnosť lemkovskej kultúry kúsok za našimi hranicami. Leto to nebolo úplne bez divákov, ale bolo to veľmi obmedzené. Pre nás bolo toto leto skôr o prípravách a o napĺňaní projektu Medzi dvoma horami,“ dodal organizačný vedúci M. Štoffa, ktorý z DFS Makovička prešiel do FS Makovica a potom mal pár rokov od folklóru pauzu, neskôr nastúpil do Podduklianského osvetového strediska a stará sa o súbor ako jeho organizačný vedúci až do dnes. (Andrea Fecková)