V januári 1978 vyšlo prvé vydanie novín s názvom Dukla. Odvtedy sa noviny i práca v nich menila. Vystriedalo sa tu niekoľko vydavateľov, šéfredaktorov i redaktorov. Kedysi museli redaktori pracne spracovávať informácie z knižníc či úradov. Dnes im veľmi pomáha internet, či obyčajný mobil.

Keď týždenník vznikol, bol tlačový orgán OV KSS a ONV (okr. národného výboru) vo Svidníku. V prvej polovici 90-tych rokov bol vydavateľom novín už mestský úrad. Koncom deväťdesiatich rokoch boli noviny na základe rozhodnutia mestských poslancov sprivatizované- vydavateľom bol Stropkovčan Martin Rusin. Od roku 2008 vydáva týždenník Dukla spoločnosť KORONA. Redaktori týždenníka Dukla robia tieto noviny pre Svidníčanov dobrovoľne a s radosťou. Byť novinárom, to nie je len povolanie, to je poslanie. V októbri v roku 2015 sa k týždenníku pridal aj Mesačník Dukla, ten však po dvoch rokoch zanikol. Prvým šéfredaktorom bol Andrej Dudáš, ktorý občas do Dukly prisieva aj dnes. Andrej Dudáš stál pri zrode týždenníka Dukla. Najradšej písal články, ktorésa dali písať„hravou“ formou. “V čase, keď sa zrodila Dukla,, boli sme mladí a plní energie... Noviny začali svoju púť po niekoľkých rokoch participácie na tvorbe Poddukelských novín, vychádzajúcich v Bardejove pod vedením rodáka spod Dukly Michala Rusinka.Po kvalitnej príprave nasledoval začiatkom januára 1978 ostrý štart. Keďže v Bardejove boli zabehnuté Poddukelské noviny, vo Svidníku – bližšie k Dukle, novodobému symbolu tohto kraja, sme noviny pomenovali jednoslovným názvom DUKLA. Začiatky boli samozrejme hektické, ako bývajú všetky začiatky. Netvrdím, že ťažké, lebo všetko, čo sa robí s chuťou a odhodlaním, robí sa rado. Myslím, možno neskromne, že danú úlohu sme – Hreško a ja – splnili so cťou... Samozrejme v rámci vtedajších štáto-(s)právnych podmienok. Postupne prichádzali do redakcie ďalší pracovníci, ktorí sa rovnako dobre zhostili svojich úloh a, každý svojím vlastným rukopisom, obohatili formálnu a obsahovú stránku novín, vyznačujúcich sa vysokým nákladom (v pomere k počtu a gramotnosti obyvateľov okresu) a nízkou remitendou,” povedal Dudáš. 

Časom viedol redakciu Vladimír Ilečko. Týždenník Dukla bol jeho prienikom do novinárskych vôd hneď po skončení vysokej školy. V Dukle som pôsobil od roku 2008 ako redaktor. Neskôr dva roky ako šéfredaktor. Noviny v tomto období prechádzali zmenami dizajnu i rokmi „overeného“ obsahu,” povedal Ilečko. Po ňom sa vedenia ujala Katarína Ducárová. Bola netypickou séfredaktorkou, pretože články nepísala, ale graficky umiestňovala na stranu. Predtým, ako sa stala súčasťou Dukly, pracovala v reklamnej agentúre. Poslednou šéfredaktorkou novínn je Veronika Lazoríková. Písaniu reportáží sa venuje už od dvadsiatich rokov. Začala s tým už popri štúdiu žurnalistiky na vysokej škole. Od februára 2008 do konca roka 2013 bola redaktorkou Prešovského Korzára. Za svoju tvorbu dvakrát získala ocenenie Mladého novinára do 27 rokov v celoslovenskej súťaži SSN. V roku 2013 získala prvé miesto za svoju novinársku tvorbu na súťaži Slovenského syndikátu novinárov v Košiciach. V roku 2013 pracovala ako vedúca redaktorka mesačníka Veľkošarišan. Na túto pozíciu sa vrátila v roku 2018. Od roku 2013 pôsobí aj ako šéfredaktorka týždenníka Dukla. Týždenník Dukla však v súčasnosti vychádza už len ako online periodikum, čo je ako reakcia na prebiehajúcu pandémiu v posledných dvoch rokoch. „Som rada, že môžem robiť prácu, ktorá je zároveň mojím veľkým koníčkom. Nie je vždy jednoduché hľadať pravdu a spravodlivosť. No naďalej chceme prinášať príbehy zaujímavých ľudí. Chceme, aby sme viac spoznávali región, v ktorom žijeme,” dodala Lazoríková. (ver)