Ivan Vanat sa narodil 13. augusta 1926 vo Vyšnej Písanej v roľníckej rodine. Meštiansku školu navštevoval vo Svid­níku, v roku 1947 ukončil štúdium na gréckokatolíckom Štátnom ruskom uči­teľskom ústave. Štyri roky pôsobil ako učiteľ v dedinských ľudových školách (Malcov, Výrava), neskôr pracoval na oddelení školstva Krajského národného výboru v Prešove. V roku 1958 ukončil štúdium histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od tohto času až do odchodu na dôcho­dok (1990) pôsobil ako vedúci kabinetu histórie Výskumného ústavu pedago­giky v Prešove. Zároveň pracoval aj v iných inštitúciách. V rokoch 1969-1975 prednášal dejiny na Pedagogickej fakul­te UPJŠ v Prešove. V roku 1968 získal titul PhDr. a o rok neskôr mu bol ude­lený titul kandidát historických vied (CSc.) za dizertačnú prácu Ukrajinská otázka v Československu. Stredobodom jeho vedeckého záujmu sa stali najno­všie dejiny Ukrajincov Slovenska. Na túto tému vydal 6 monografií, zborníkov historických dokumentov a desiatky ve­deckých štúdií. Jeho bádateľské práce sa vyznačujú dôsledným výskumom archívov v Prahe, Bratislave, Prešove, Košiciach, Kyjeve, Lucku, Užhorode, Berehove a iných. Každá jeho téza je posilnená archívnymi prameňmi. Vo svojich záveroch tvrdo stál na ukrajin­ských národnostných pozíciách.

Medzi najvýznamnejšie knižné vydania Ivana Vanata patria dvojdielne „Narysy novitňoji istoriji ukrajinciv Schidnoji Slovaččyny“ (Nárysy novšej histórie Ukrajincov Východného Slovenska, I. diel, 1918-1938; II. diel, 1938-1948 – Prešov, 1979-1985; 709 s. ). Niek­toré svoje publikácie historik venoval problematike účasti Ukrajincov Zakar­patskej Ukrajiny a Prešovska v 2. sve­tovej vojne. Patrí k nim predovšetkým 474-stránkový zborník „Šľach do voli“ (Cesta k slobode), ktorý v roku 1966 vy­šiel ako druhý diel Vedeckého zborníka Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. V roku 1996 v literárno-umeleckom a publicistickom prešovskom časopise „Dukľa“ (č. 6), ktorý vydáva Spolok ukrajinských spisovateľov na Sloven­ska, uverejnil rozsiahlu štúdiu „Prešov­ský sobor 1950: jeho politický zámer a realizácia“. Na základe nových archív­nych materiálov podal v nej politiku komunistického režimu, ktorú zaujala voči Gréckokatolíckej cirkvi na Sloven­sku a na jej likvidáciu v roku 1950. Ako samostatné knižné vydanie vyšli ním redigované „Materialy do istoriji Ukra­jinskoji Narodnoji Rady Prjašivščyny“ (Materiály k dejinám Ukrajinskej Na­rodnej Rady Prešovska, Prešov, 2001, 120 s.). V tom istom roku vyšla jeho monografia „Volynská akcia. Výmena obyvateľstva medzi Československom a Sovietskym zväzom na jar v roku 1947“ (Prešov, 2001, 256 s.). Podáva v nej príčiny, spôsoby a následky vysťa­hovania 12 000 Ukrajincov z Východ­ného Slovenska do Sovietskeho Zväzu na územie Západnej Ukrajiny na miesta Čechov, presídlených odtiaľ do svojej prvotnej vlasti – Česka; ich problémy a adaptácia k novému prostrediu až po reoptáciu (návrat) do rodného kraja. V prílohe autor uverejnil 33 dokumentov o optácii a reoptácii časti presídlencov, ako aj ich potomkov na Slovensko v 60. - 90. rokoch 20. storočia.

Prázdne miesto, ktoré vzniklo v histo­rickej vede po odchode zo života Ivana Vanata, bude ešte dlho neobsadené.

VIČNAJA JOMU PAMJAŤ!

Mikuláš Mušinka, Prešov